Aj keď sme ju mali pod nosom, nevideli sme ju

V prelomovom období pádu totalitného komunistického režimu sa v blízkosti obce Moravský Svätý Ján, uskutočnilo podujatie s názvom Pochod slobody. Jedným z jeho hlavných organizátorov bol aj Jozef Chrena z Moravského Svätého Jána. Uskutočneniu samotného pochodu predchádzalo vybavenie nevyhnutných povolení na úradoch v rámci okresu i hlavného mesta – Bratislavy. Chrena, spolu s ďalšími troma kamarátmi sa vydali aj do Hohenau, aby s tamojším starostom dohodli podrobnosti celého podujatia. Hoci pôvodne sa mal pochod konať vo vianočnom období, pre nevôľu Veliteľstva posádkových vojsk v Moravskom Svätom Jáne ho museli organizátori presunúť. Nakoniec sa pochod uskutočnil v sobotu, 30. decembra 1989. Na slovenskej strane sa ho zúčastnilo približne 15.000 ľudí. Táto masa ľudí v dlhom sprievode pochodovala približne 5 km z obce Moravský Svätý Ján k rieke Morave, ktorá v tomto úseku tvorí štátnu hranicu s Rakúskom. Hoci väčšina z nich dovtedy žila v blízkosti tejto rieky, vzhľadom na zakázané hraničné pásmo ju mnohí videli po prvý krát. „Nikto z nás nebol ešte pri Morave, tak sme boli zvedaví, ako táto rieka vyzerá. Aj keď sme ju mali pod nosom, ale sme ju nevideli.“ Ľudia niesli niekoľko transparentov s nápismi: „Moravský Svätý Ján grüsst Hohenau“, „Európsky dom spojíme mostom“ či „Chceme most Moravský Ján – Hohenau“. So starostom rakúskeho Hohenau boli organizátori dohodnutí, že približne na poludnie sa obyvatelia z oboch strán Moravy stretnú pri rieke. Hoci v tomto úseku rieky ešte v roku 1989 chýbal most a účastníci sa preto nemohli stretnúť fyzicky, atmosféra bola veľmi srdečná. Na oboch stranách hrala dychovka a niekoľkí zástupcovia rakúskeho Hohenau sa na hasičských člnoch preplavili na slovenskú stranu. Tu ich krojované dievčatá a chlapci pohostili chlebom, soľou a slivovicou. Rakúšania priniesli deťom malé darčeky a južné ovocie v domnienke, že na Slovensku je neznáme. Ďalším prejavom túžby obnoviť vzťahy s rakúskymi susedmi sa stalo úsilie o znovuvybudovanie mosta cez rieku, pri ktorom sa Jozef Chrena taktiež angažoval.