Buona notte, páni policajti
Pre Vojtecha Zemana sa stal útek z komunistického Československa jedinou možnosťou ako dokončiť kňazské štúdiá. V októbri 1951 sa preto s ďalšími kňazmi a rehoľníkmi pokúsil prekonať železnú oponu a dosiahnuť demokratický Západ. Po úspešnom zdolaní rieky Moravy ich čakal prechod všetkými okupačnými zónami Rakúska, až po úbočiach zasnežených Álp dosiahli Taliansko. Uprostred noci prišiel Vojtech v rozdelenej skupinke ďalších saleziánov do prvej dediny Colle Isarco. Tu narazili na hliadku talianskych policajtov: „My traja sme ich pozdravili: ,Buona notte, buona notte.‛ A keď už prišli tí (ďalší) dvaja, tak si povedali, že tu sa nám už voľačo nezdá. Každý sme mali takú tašku, pri hranici... To budú nejakí pašeráci. Tak ten povedal tým dvom ,Stop!‛ Títo policajti hovorili aj po taliansky aj po nemecky.“ Vojtech však neposlúchol a ušiel s ďalšími kolegami do lesa. „Potom sme videli, že prišli policajti na polonákladnom aute, zhasli svetlá. Rozišli sa a hľadali nás, zase išli kus cesty a hľadali. Tak sme si povedali, že pôjdeme chodníkom a chodník išiel k domom, tam mali veľkých psov, tak sme si povedali, že musíme ísť po koľajniciach a budeme počuť, keď pôjde vlak. Išli sme po koľajniciach do Vipitena ku kapucínom. Takže my traja sme sa dostali ku kapucínom a tí dvaja na políciu. Ale potom ten jeden z kňazov povedal, že sme u kapucínov, tak prišli pre nás.“ Nečakali ich však žiadne komplikácie, ale cesta na vysnívanú univerzitu v Turíne, kde Vojtech zahájil štúdium filozofie.
Hodnocení
Hodnotilo 0 lidí
Routes
Not a part of any route.
Comments
No comments yet.