Bola to improvizácia
Pre Vojtecha Zemana sa stal útek z komunistického Československa jedinou možnosťou ako dokončiť kňazské štúdiá. V októbri 1951 sa preto s ďalšími kňazmi a rehoľníkmi pokúsil prekonať železnú oponu a dosiahnuť demokratický Západ. Pochod viacčlennej skupiny k slovensko-rakúskej hranici na rieke Morave bol veľmi riskantný: „Samozrejme sme sa museli hádzať na zem všelikde, osvetľovali to. To už nám vysvetlili ako to máme robiť. Tvár a telo schovať a potom tašku. To bola vtedy taká improvizácia, že dnes krútim hlavou. My sme nemali žiadne veslá, len konáre... Prvá skupina išla, oni priviazali jeden (čln) s tým druhým. Najprv šli zvlášť a potom sa jeden vrátil s dvomi člnmi. Keď si človek stal do člna, to sa dvihlo a spadol do vody, takže trvalo to, kým sme nasadli.“ Po úspešnom zdolaní rieky čakal Vojtecha nemenej dramatický prechod okupovaného Rakúska až do Talianska, kde však o krátky čas mohol zahájiť štúdium na univerzite v Turíne a zasvätiť svoj život kňazskej práci.
Hodnocení
Abyste mohli hodnotit musíte se přihlásit!
Trasy
Príbeh nie je súčasťou žiadnej trasy.
Komentáre
Vojtech Zeman
Vojtech Zeman sa narodil 28. marca 1930 v Novej Bani. Keďže jeho veľkou túžbou bolo stať sa kňazom, v lete roku 1948 požiadal o prijatie do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Beňadiku, kde študoval a zložil prvé rehoľné sľuby. V noci z 13. na 14. apríla 1950 prežil v Šaštíne s ďalšími kňazmi a študentmi akciu K. Vojtecha spolu s ostatnými previezli do koncentračného kláštora v Podolínci, snahy komunistov o ich prevýchovu však vyšli naprázdno. O niekoľko týždňov niektorých z nich odviezli do Kostolnej a neskôr na Priehradu mládeže. Po prepustení na slobodu odišiel Vojtech do Kremnice, kde si chcel dokončiť štúdium, v novembri 1950 však dostal pozvánku na veliteľstvo v Banskej Bystrici kvôli nástupu do pomocného technického práporu. Ako študent nakoniec získal odklad, to mu ale už jeho predstavení navrhli možnosť utiecť za hranice, o čo sa úspešne pokúsil v októbri 1951 s ďalšími kňazmi a študentmi. Po šťastlivom prekonaní rieky Moravy na vratkých gumených člnoch sa síce dostali do Rakúska, avšak do sovietskej okupačnej zóny, naďalej im preto hrozilo nebezpečenstvo na každom kroku. Úspešne prešli Viedňou a všetkými okupačnými pásmami Rakúska až na hranicu s Talianskom, kde uprostred noci prišiel Vojtech v skupinke saleziánov do prvej dediny Colle Isarco. Tu narazili na hliadku talianskych policajtov, ktorí sa ich snažili zadržať, no Vojtech neposlúchol a ušiel s ďalšími kolegami do lesa, do Vipitena ku kapucínom a odtiaľ na vysnívanú univerzitu v Turíne. Nadšený misijným ideálom podal si žiadosť na misie a odišiel do Argentíny. Tam absolvoval pedagogickú prax a teologické štúdia v Cordobe, kde bol 23. novembra 1958 vysvätený za kňaza. Desať rokov kňazského života naplneného prácou s mládežou strávil v Paraguaji. Stal sa riaditeľom ústavu v Concepción, počas posledných dvoch rokov v Južnej Amerike bol ekonómom poľnohospodárskej školy v Coronel Oviedo. Nasledujúcim Vojtechovým pôsobiskom bol Rím, kde pracoval ako asistent v obchodnej akadémii, no súčasne pokračoval v štúdiu na univerzite. Už v roku 1971 odišiel do Švédska, kde sa takmer desať rokov venoval svojim krajanom. Osemdesiate a deväťdesiate roky strávil v Mníchove a neskôr v Paríži. Napriek tomu, že už v roku 1993 sa chcel vrátiť na Slovensko, nešlo to hneď. Návrat do rodnej krajiny sa mu podaril až v roku 2000, kde pokračuje v kňazskej činnosti i v práci pre mládež.
