Šaštín-Stráže
Kláštorné námestie 1295, 908 41 Šaštín-Stráže-Šaštín, Slovakia
  • Příběh
  • Místo

Barbarstvo moci

Dostupné v: English | Česky | Slovensky

Komunistický režim po uchopení moci v roku 1948 podnikol mnohé kroky smerujúce k ovládnutiu cirkví a reholí na Slovensku. V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa uskutočnila tzv. akcia K (kláštory) a o niekoľko mesiacov aj akcia R (rehoľníčky), v rámci ktorých boli obsadené mužské a ženské kláštory. Túto noc trávil v internátnej škole pre budúcich kňazov aj neskorší saleziánsky kňaz don Štefan Šilhár. „Zabúchali na bránu a vrátnik sa pýta: ,Čo je?‘ ,Treba rýchlo zaopatrovať zomierajúceho.‛ Otvoril bránu. ,Hore ruky!‛ A obsadili celý dom s puškami v rukách.“ Potom kňazov a rehoľníkov vo všeobecnosti, ako aj Štefana, vtedy sotva 18-ročného, previezli do koncentračného kláštora v Podolínci. Keďže režimu sa nepodarila ich „prevýchova“, prepustili mladších väzňov neskôr na slobodu. Štefanovi sa podarilo pokračovať v štúdiu na gymnáziu v Modre, uvedomoval si však, že vo vtedajšom Československu nikdy neuskutoční to, čo si želal najväčšmi – stať sa kňazom. O rok neskôr preto utiekol do Talianska, kde si svoj sen vyplnil.

Hodnocení


Hodnotilo 0 lidí
Abyste mohli hodnotit musíte se přihlásit! 

Trasy

Příběh není součastí žádné trasy.

Komentáře

Žádné komentáře k příběhu.

Štefan Šilhár

Štefan Šilhár

Štefan Šilhár sa narodil 2. júla 1932 v Pezinku. Už ako štvorročný prišiel o otca a jeho matka musela ťažko pracovať, aby sa mohla sama postarať o tri malé deti. Po základnej škole v Pezinku absolvoval gymnázium v Bratislave, rozhodol sa však pokračovať v gymnaziálnom štúdiu v internátnej škole pre budúcich kňazov v Šaštíne. Tu ho zastihol zásah komunistického režimu proti rehoľníkom, keď v rámci tzv. akcie K (kláštory) nariadil v noci z 13. na 14. apríla 1950 obsadiť mužské (neskôr i ženské) kláštory. Potom kňazov a rehoľníkov vo všeobecnosti, ako aj Štefana, vtedy sotva 18-ročného, previezli do koncentračného kláštora v Podolínci. Keďže režimu sa nepodarila ich „prevýchova“, prepustili mladších väzňov neskôr na slobodu. Štefanovi sa podarilo pokračovať v štúdiu na gymnáziu v Modre, uvedomoval si však, že vo vtedajšom Československu nikdy neuskutoční to, čo si želal najväčšmi – stať sa kňazom. Preto už v roku 1951 podnikol prvý, no neúspešný, pokus o prekročenie hranice s Rakúskom. V októbri 1951 uskutočnil so skupinkou ďalších kňazov druhý útek za slobodou. Pätnásťčlenná skupina smerovala zo Šaštína k hraniciam, aby sa neskoro v noci preplavila na nafukovacích člnoch cez rieku Moravu do Rakúska. Ak sa chcel dostať do Talianska, musel prekonať ešte stovky kilometrov naprieč sovietskou, americkou, anglickou a francúzskou okupačnou zónou Rakúska, po dramatických udalostiach však už pred Vianocami sedel v laviciach Turínskej univerzity a zahájil filozofické štúdiá. Po nich ho predstavení poslali na predpísanú didakticko-pedagogickú prax na dva roky do Francúzska, kde pôsobil v Malom ukrajinskom seminári v Loury (Loiret). Neskôr vyučoval rok francúzštinu v Taliansku a počas štvorročných teologických štúdií každé prázdniny dopĺňal túto pedagogickú prax v Nemecku. Za kňaza bol vysvätený 1. júla 1959. V 60. rokoch dosiahol v Oxforde rečový diplom, ktorý neskôr doplnil v Ríme habilitáciou pre vyučovanie angličtiny. Vyššie filozofické štúdiá absolvoval na univerzitách v Turíne a v Ríme, kde bol promovaný za doktora filozofie. V roku 1968 prišiel na Slovensko, jeho pobyt tu však prerušila invázia vojsk štátov Varšavskej zmluvy. Na Šafárikovom námestí presvedčil šoféra talianskeho autobusu, aby ho vzal so sebou a takýmto spôsobom opäť opustil rodnú krajinu. V zahraničí pokračoval vo svojej publikačnej a prekladateľskej činnosti, dvadsaťpäť rokov pôsobil v Taliansku ako kňaz a profesor. V druhej polovici 80. rokov sa začal venovať výlučne naliehavej pastorácii a sprevádzaniu slovenských pútnikov a návštevníkov Ríma. V septembri 1992 sa však definitívne vrátil na Slovensko. Popri kňazskej práci sa venuje i publikovaniu článkov na rôzne témy, prekladaniu a tlmočeniu z angličtiny, francúzštiny, taliančiny a nemčiny. Sedem rokov pôsobil aj ako odborný asistent na detašovanom pracovisku Univerzity Komenského, v Inštitúte sv. Tomáša Akvinského v Žiline, kde vyučoval filozofické disciplíny.

Šaštín-Stráže

Dostupné v: English | Česky | Slovensky

Šaštín is a Slovak pilgrimage site with a long tradition. The basilica in Šaštín is the biggest national shrine dedicated to Our Lady of Seven Sorrows, patron saint of Slovakia. In April 1950, this site was also witness to what was known as Operation K (kláštory: monasteries in English – transl.), in which the communist regime invaded male monasteries and forcibly removed all monks and confined them to several “collection monasteries”, as they were termed. During the 1950s the Salesian monastery in Šaštín was closed down and the administration of the church was left to diocesan priests. Despite deliberate efforts at promoting atheism throughout the socialist period, Šaštín remained an important pilgrimage site with pilgrims from all over Slovakia. In 1964, Pope Paul VI declared the Šaštín shrine of Our Lady of Seven Sorrows as a Basilica Minor.

Šaštín-Stráže

Na tomto místě

Barbarstvo moci

Barbarstvo moci

Štefan Šilhár
Zadejte prosím Váš e-mail a heslo
Zapomenuté heslo
Změnit heslo