Využívali nás, kde mohli

Josef Babák sa ako príslušník Zmiešaného prieskumného oddielu Československej armády zúčastnil Karpatsko-duklianskej operácie v roku 1944. Pred začiatkom samotných bojov im veliteľ Kratochvíl sľuboval, že behom niekoľkých dní bude celý armádny zbor podporený aj Červenou armádou na Slovensku. „Vraveli sme si, že ideme na pomoc Slovenskému národnému povstaniu, a vyrazili sme do terénu. Počul som, že ako prvé mali vyraziť tanky, ale Rusi povedali: Nie, ako prvé pôjdu motocykle, pretože ak by tam boli nejaké míny, tak tank je príliš drahý. Takže sme museli ísť pred tankami. Používali nás, kde sa im to hodilo.“ Josef Babák vtedy pôsobil ako guľometník na motocykli, ale behom operácie sa z neho stal šofér. „Keď sme vyrazili, nedopatrením na našu sajdkáru vystrelil jeden sovietsky tank, postrelil do ruky môjho šoféra a vleteli sme do priekopy. Od tej doby som robil šoféra ja.“ Vzhľadom na to, že sa Nemcom podarilo SNP potlačiť a povstalecké jednotky sa museli uchýliť k partizánskemu boju, dostal sa Josef Babák so svojou jednotkou na slovenské územie omnoho neskôr, než pôvodne sľuboval jeho veliteľ.