Krvavý prápor

Dostupné v: English | Česky | Slovensky

Mikuláš Hulín sa ako vojak zmiešaného prieskumného pluku v 1. československom armádnom zbore zúčastnil v októbri 1944 bojov o obec Nižný Komárnik. Spomína, že so svojou rotou mali v obci ako prví zaútočiť na pozície Wehrmachtu. Zozadu ich mal podporovať sovietsky mínometný oddiel. Ten však spustil paľbu do nesprávnych radov. „Pustili dve alebo tri míny priamo doprostred našich chlapov. Na mieste ich dvadsať zabili. Myslel som, že tam z toho zošalieme. Môj chalan-spojka to dostal do hlavy, že mu jej vrch odletel. Ešte urobil pár krokov, potom padol. Mal som vlastne šťastie, že stál predo mnou, inak by som to dostal ja.“ Rota Mikuláša Hulína pokračovala napriek veľkým stratám v útoku. Vojaci Wehrmachtu boli v skalnatom teréne veľmi dobre krytí, preto sa ich pokúsili spolu s ďalšou rotou automatčíkov z dvoch strán obísť. „Naša rota zaútočila z pravej strany a nakoniec sa stalo to, že rota zľava začala páliť cez čistinku po nás. Dostali sme sa oproti sebe. Vravel som si – to je gól! To snáď nie je možné! Mali sme tam straty, ale nakoniec sme sa do toho Nižného Komárniku predsa len dostali.“

Galéria (3)

Hodnocení

Hodnotilo 0 lidí

Abyste mohli hodnotit musíte se přihlásit!

Trasy

Príbeh nie je súčasťou žiadnej trasy.

Pridať k používateľskej trase

Komentáre

Neexistujú žiadne komentáre k príbehu.

Vložiť komentár

Mikuláš Hulín

Narodil sa v roku 1922 na Zakarpatskej Ukrajine, kde žil s rodičmi až do maďarskej okupácie, ktorá prerušila jeho štúdiá a donútila ho ísť bojovať proti okupantom. Cesta do Sovietskeho zväzu sa ale nepodarila: bol zatknutý Sovietmi a vydaný Maďarom. Z maďarského väzenia sa mu podarilo utiecť a vydal sa na ďalší pokus o prechod sovietskych hraníc. Nasledovalo zatknutie a tvrdé výsluchy NKVD. Bol postupne internovaný v niekoľkých sovietskych gulagoch, odkiaľ ho vyslobodila až československá vojenská misia, ktorá ho priviezla do Buzuluku. Tam sa pripojil k československým zahraničným jednotkám, absolvoval vojenský výcvik a pôsobil postupne u mínometnej a spojárskej jednotky, než bol nakoniec zaradený do Zmiešaného výzvedného oddielu. Bojoval u Sokolova, Bielej Cerekve, Nižného Komárniku, aj na českom území. Počas vojny bol trikrát zranený. V dôsledku toho prišiel o ľavú nohu. Po vojne si dorobil maturitnú skúšku na gymnáziu. Za odbojovú činnosť bol ale v roku 1948 zatknutý ŠtB. Síce ho prepustili, ale prišiel o majetok. Uchýlil sa nakoniec ku Karlovým Varom, kde pracoval v predajni tabaku. Po určitom čase sa vrátil do armády, z ktorej ale v roku 1972 – pred normalizačnými previerkami – radšej odišiel do civilu.

Nižný Komárnik

Dostupné v: English | Česky | Slovensky

Obec Nižný Komárnik vznikla v roku 1618. Počas prvej svetovej vojny bola veľmi vážne poškodená. Hneď v prvých dňoch druhej svetovej vojny obsadilo Nižný Komárnik na niekoľko dní poľské vojsko, ktoré podniklo útok do slovenského vnútrozemia, postupovalo proti Slovensku ako spojencovi nacistického Nemecka. V októbri 1944 po Karpatsko-duklianskej operácii prebehli v obci a okolí tuhé boje medzi sovietskymi a nemeckými vojskami, pri ktorých bola obec takmer úplne zničená a väčšina budov musela byť potom znovu postavená.

Na tomto mieste

Krvavý prápor

Mikuláš Hulín