Habursko-čertyžňanské povstanie

V Habure a neďalekej obci Čertyžné mal za prvej republiky úspech v agitácii komunistický senátor, pôvodne stavbár, Štefan Fidlík. Nejeden mladík z obce sa hlásil ku komunistom, k revolučnej ideológii, k heslám o zvrhnutí buržoáznej, kapitalistickej a vykorisťovateľskej triedy. Bojovná až revolučná nálada miestnych, prítomnosť štátneho exekútora v dedine a politický míting agrárnikov vyprovokovali mladíkov k jednodňovej bitke s miestnymi žandármi a politikmi. Stalo sa to v marci 1935. Pavel Dimun, vojnový veterán, rozpráva, že v Čertyžnej žil chudobný hospodár, ktorý štátu dlhoval na daniach z pozemku. Vlastnil už len poslednú kravu, ktorá živila jeho rodinu. Žiadny úrad, kde žiadal o pomoc, mu nevyhovel. Naopak. Do dediny prišiel štátny exekútor, ktorý pred zrakmi dedinčanov dlžníkovi kravu zabavil. Práve v tej chvíli sa v dedine konala agitačná schôdza politikov z agrárnej strany. V miestnej sále, kde to už údajne bolo dosť vyburcované, niekto zhasol a sedliaci sa pustili do politikov a pobili sa hlava-nehlava, rozpráva Pavel Dimun. Údajne zmlátili aj exekútora. Žandári zasiahli a pendrekmi mladíkmi rozohnali a pár ich zavreli do miestnej školy. Keď sa to dozvedeli mladíci z Habury, nahnevali sa a vydali sa susedom na pomoc. Nakoniec sa žandári dočkali posíl z okolia a údajne dorazili aj jednotky až z Prahy. Vzdorovitých mladíkov rozohnali a dosť z nich zatkli, vrátane Dimuna. „Postavili nás do kruhu a postupne sa začali vypytovať, kde som bol, čo som robil. Vravel som, že nič neviem a že som nikde nebol. Tak nás mlátili, dokiaľ sme sa nepriznali. Bolo nás asi pätnásť. Večer nás zviazali po štvoriciach a odviezli do väznice,“ rozpráva Pavel Dimun, ktorého držali v cele dva mesiace. Potom sa prihlásil na vojnu a prepustili ho.