Dážď z mín a granátov

Keď sa oddiel Bedricha Seligera prebojoval k Duklianskemu priesmyku, nečakalo ich príjemné privítanie. „Hneď prvý deň sme dostali ranu. Došli sme do obce Machnowka, kde nás zasypali míny a granáty. Ja som mal šťastie, že z mojej roty nikto nepadol, ani žiadna ujma na zbrani nenastala. Ale padlo tam dosť ľudí, než sa vôbec dostali do boja.“ Bedrich Seliger bol počas bojov na Dukle a na Slovensku trikrát zranený. Najprv ho na pozorovateľni pri Dukle zasiahla črepina do ruky. Vtedy odmietol ošetrenie v nemocnici a s rukou v dlahe naďalej riadil paľbu svojej mínometnej roty. Druhý krát, znovu na Dukle, granát z nemeckého mínometu zabil v zákope troch telefonistov. Neďaleko ležiaci Bedrich Seliger bol zasiahnutý niekoľkými črepinami do hornej časti chrbta. To už do nemocnice ísť musel a strávil tam dva týždne. Keď vrátil k svojej jednotke, stála už nad slovenskou obcou Komárnik. Po krvavých bojoch o kopec Obšár mohla postupovať ďalej na západ. Tretie zranenie utrpel 30. januára pri Štrbe. „Kráčal som vedľa nášho vozu s mínami a odrazu kôň stúpil na nášľapnú mínu. Šialený oheň. To šlo skutočne o milimetre. Ako som mal ten vojenský šnel (kabát), tak ho to rozpáralo naskrz a ja som silne krvácal. Vtedy to vyzeralo dosť vážne. Krvácanie mi zastavili, obviazali ma a sanitka ma zaviezla do sanatória Vyšné Hágy. Tam mi vybrali všetky možné črepiny, čo som mal v tele.“ Zabudnutú črepinu pod bradou mu lekári vybrali až v roku 1965.