Nemohol som kričať
Bojov Karpatsko-duklianskej operácie sa zúčastnil aj volyňský Čech, ženista Josef Holec. Všetci sa po prežitých krvavých bitkách tešili na prechod cez hranice bývalého Československa. „Šiesteho októbra naši prieskumníci prešli cez hranicu my sme sa tam vydali hneď poobede. Dostali sme sa do prvej slovenskej dediny. Bolo tam veľké mínové pole, tak to tam chlapci odmínovali. Potom nás premiestnili do Vyšného Komárnika.“ Dňa 17. 11. 1944 v Holecovej tesnej blízkosti vybuchla mína. „Črepina sa mi zasekla do hlavy a ochrnul som na pravú stranu, jazyk, všetko, ani hlas som nemohol vydať, ani kričať, všetko to bolo nejako zastavené. Tak ma chlapci zobrali a na nosítkach odniesli do stodoly vo Vyšnom Komárniku. Tam bolo naše prvé obväzisko. Zdravotníčka, tiež príslušníčka armády, mi pichla injekciu, asi tetanovku, zafačovala mi rany a pretože som nič nehovoril, tak si myslela, že som ohluchol. Hovorila chalanom, ten už odchádza. A ja som to počul...“ Josefa Holeca spolu s ďalšími zranenými odviezli späť do Poľska. „Ležalo nás na voze niekoľko, všetci nariekali, plakali, kričali, len ja som bol ticho. Hlavný chirurg, štábny kapitán Škvařil, vyšiel k vozu, pozrel sa na ranených, ja som už nevnímal, ale prvého ma vzal na sál, oholili mi hlavu a začali operovať.“
Hodnocení
Hodnotilo 0 lidí
Routes
Not a part of any route.
Comments
No comments yet.