Pečené jabĺčka na dukliansky spôsob

Jozef Citterberg sa zúčastnil duklianskej operácie ako spojár v radách 3. brigády československej zahraničnej armády. „Podporučík Pagáč bol vtedy veliteľom práporu automatčíkov. A podporučík Juriga, to bol spojár, veliteľ spojovacej roty. Na a ja – spojár od delostrelcov. V takom kumbáliku sme rozjímali v tej trme vrme, ako to búchalo zo všetkých strán. A vedľa bola jabloňka, opálená, proste ožehnutá. Jabĺčka boli napoly opečené. Tak sme ich jedli. A Pagáč mal fľaštičku vodky, z ktorej sme upíjali. Jabĺčkami sme to zajedali. A s prepáčením, aj sme plakali, lebo Pagáč vravel: „To sa nedá vydržať. To je, chlapi moji, bratia moji, asi moje posledné stretnutie s vami.“ Prápor mal vtedy aj dvesto chlapov, ale každou hodinou ich ubúdalo. A jemu z toho práporu zostalo pätnásť či osemnásť bojaschopných chlapov. Tak bola tá jeho jednotka zmasakrovaná. Bojiskom bola samota Zbojská, tak sa to tam volalo. Opakovane sa šlo do útoku, ale s prepáčením bez rozumu. Tam sme sa s tým Pagáčom videli naposledy. Asi dva dni po Zbojskej som sa pomodlil u jeho hrobu, lebo mi povedali, že tam leží. Bol to skromný hrobček. Je ťažké dnes vysvetliť tú situáciu, že už sme nemali sily ale museli sme ďalej, lebo sme sa chceli k Dukle dostať. Na straty sa nepozeralo, ľudské životy ustupovali do pozadia.“