Dubnica nad Váhom, bývalý Zaisťovací tábor pre Rómov
Dubnica nad Váhom, Slovenská republika
  • Príbeh
  • Miesto

Horšie a najhoršie spomienky

Dostupné v: English | Česky | Slovensky

V novembri 1944 bola rodina pani Márie Kormanovej internovaná v tábore v Dubnici nad Váhom. „Viedli nás tam pod samopalmi. Pamätám si ako dnes, že to boli také nízke podlhovasté baraky a v nich páľandy, z ktorých nám len hlavy trčali. Toľko nás tam bolo, jeden za druhým, že tam ani miestočka nebolo. Chlapi boli na jednej strane a ženy s deťmi na druhej strane, tak nám vzali otca.“ Najhoršie spomienky má pani Kormanová na Farbára, táborového kápa rómskeho pôvodu. „Bolo to kruté. Čo robili s našimi ženami! Vyzliekali ich, bili, polievali studenou vodou. To sa nedá ani opísať, čo sa tam dialo. Bolo to hrozné. A toto viedol Róm, ktorý to dostal za úlohu od Nemcov, a tak nás mlátil. Nemci ho tam dosadili ako bachara. Pamätám si, že sa volal Farbár. Na rozdiel od Nemcov nás mlátil. Či bol za to platený, to neviem. Pamätám si, že keď som raz šla prosiť o jedlo, tak ma udrel pendrekom, až som spadla.“ Pani Kormanová má dodnes v živej pamäti desivé scény, ako si nemeckí vojaci v tábore vyberali pekné ženy a znásilňovali ich. „Viete, sprvu boli na rade pekné ženy. Ako moja švagriná, bratova manželka, to bola krásavica. Bola v piatom mesiaci tehotenstva. Chytili ju, znásilnili, a tak tam aj ostala... Tam toho bolo, no hrôza. Keď Nemci videli peknú dievčinu, tak ju chytili, zatiahli dole, kde bol taký kryt, a tam ju znásilňovali. Pekné ženy sa natierali sadzami, len aby ich Nemci nikam nezatiahli.“

Hodnocení


Hodnotilo 0 lidí
Abyste mohli hodnotit musíte se přihlásit! 

Trasy

Príbeh nie je súčasťou žiadnej trasy.

Komentáre

Neexistujú žiadne komentáre k príbehu.

Dubnica nad Váhom, bývalý Zaisťovací tábor pre Rómov

Dostupné v: English | Česky | Slovensky

Zaisťovací tábor pre Rómov vznikol v novembri 1944 na mieste bývalého Pracovného útvaru v Dubnici z výnosu Ministerstva národnej obrany. Išlo o jediné zariadenie tohto druhu na Slovensku, kam boli posielaní Rómovia z celého Slovenska. Počet väzňov onedlho prevyšoval kapacitu zariadenia: v decembri 1944 tu živorilo viac než 700 osôb. Podmienky v tábore boli veľmi ťažké. Mimoriadne studenú zimu a zlé hygienické podmienky ťažko znášali predovšetkým deti a starí ľudia. Mnohí z nich zomreli na zápal pľúc, no najväčší počet obetí si vyžiadala epidémia škvrnitého týfusu, ktorá tu vypukla v januári 1945. Z obavy pred nákazou začali Rómovia z tábora utekať, čo vzbudilo u obyvateľov okolitých obcí strach z rozšírenia nákazy. Do tábora bolo zakázané posielať ďalších väzňov a zariadenie sa dostalo do karantény. V tej dobe prevzali nad táborom kontrolu Nemci a rozhodli sa situáciu radikálne vyriešiť. 23. februára 1945, pod zámienkou prevozu do nemocnice, naložili chorých na nákladné auto a odviezli ich do areálu miestnej zbrojovky, kde ich brutálne zavraždili. Po skončené karantény sa už tábor nepodarilo uviesť tábor do pôvodného stavu. Blížil sa front, zostávajúci väzni sa rozutekali, zariadenie bolo demontované a následne dokonale zlikvidované.

Zadajte, prosím, Váš e-mail a heslo
Zabudnuté heslo
Zmeniť heslo