Vodca kričal, že nás zastrelí

Ján Tocký patrí do skupiny utečencov, ktorej sa 30. apríla 1952 podarilo v blízkosti obce Moravský Svätý Ján preplávať rieku Moravu a utiecť do Rakúska. Podľa Tockého bolo práve v tomto období v Morave veľa vody, a na niektorých miestach sa rieka takmer rozlievala z brehov. Niekoľkí členovia skupiny sa pri pohľade na rozvodnenú Moravu zľakli, a boli rozhodnutí vrátiť sa späť. Bolo však nevyhnutné postupovať spoločne a netrieštiť sily. Rozdelenie skupiny na viac častí by zvyšovalo riziko, že niektorých zachytí pohraničná stráž. Rozhodli sa preto, že všetci sa pokúsia preplaviť na druhý breh Moravy. Vodca nafúkal gumený čln, ktorý mal v batohu. Do člna sa zmestilo šesť až sedem ľudí. V takýchto skupinkách sa postupne preplavovali cez rozvodnenú rieku. Keď však prechádzala predposledná skupinka, v ktorej bol aj Ján Tocký, stalo sa čosi, čo takmer zmarilo celý pokus o útek. Jeden zo starších kňazov, sediac na okraji člna, sa nechtiac namočil do studenej vody. Zľakol sa a rýchlo sa v člne postavil. Následkom toho sa čln prevrátil a viacerí začali kričať, že nevedia plávať. Krík však mohol prilákať pohraničnú stráž. Vodca skupiny, ktorý už bol na druhom brehu, kričal na topiacich sa, aby boli ticho, inak ich zastrelí. Tocký s ďalším mladým saleziánom však plávať vedeli a prevrátený čln, ktorého sa pridržiavali ostatní utečenci, pomohli dotlačiť k brehu. Našťastie sa v ľadovej vode nikto neutopil. Keď na druhý breh preplávala aj posledná skupinka, už sa brieždilo. Vodca preto rozhodol, že cez deň ešte počkajú v blízkej húštine a pokračovať budú až po zotmení. Celej skupine sa nakoniec podarilo cez Viedeň a Linz ujsť do slobodného sveta.