Nemohol som kričať
Bojov Karpatsko-duklianskej operácie sa zúčastnil aj volyňský Čech, ženista Josef Holec. Všetci sa po prežitých krvavých bitkách tešili na prechod cez hranice bývalého Československa. „Šiesteho októbra naši prieskumníci prešli cez hranicu my sme sa tam vydali hneď poobede. Dostali sme sa do prvej slovenskej dediny. Bolo tam veľké mínové pole, tak to tam chlapci odmínovali. Potom nás premiestnili do Vyšného Komárnika.“ Dňa 17. 11. 1944 v Holecovej tesnej blízkosti vybuchla mína. „Črepina sa mi zasekla do hlavy a ochrnul som na pravú stranu, jazyk, všetko, ani hlas som nemohol vydať, ani kričať, všetko to bolo nejako zastavené. Tak ma chlapci zobrali a na nosítkach odniesli do stodoly vo Vyšnom Komárniku. Tam bolo naše prvé obväzisko. Zdravotníčka, tiež príslušníčka armády, mi pichla injekciu, asi tetanovku, zafačovala mi rany a pretože som nič nehovoril, tak si myslela, že som ohluchol. Hovorila chalanom, ten už odchádza. A ja som to počul...“ Josefa Holeca spolu s ďalšími zranenými odviezli späť do Poľska. „Ležalo nás na voze niekoľko, všetci nariekali, plakali, kričali, len ja som bol ticho. Hlavný chirurg, štábny kapitán Škvařil, vyšiel k vozu, pozrel sa na ranených, ja som už nevnímal, ale prvého ma vzal na sál, oholili mi hlavu a začali operovať.“
Hodnocení
Abyste mohli hodnotit musíte se přihlásit!
Trasy
Príbeh nie je súčasťou žiadnej trasy.
Komentáre
Josef Holec
Plukovník v.v. Josef Holec sa narodil 29. novembra 1918 v obci Český Straklov na Volyni. Po obecnej škole pracoval na hospodárstve svojich rodičov, ale počiatok vojny mu zmenil život. Už na jar roku 1939 bol odvedený do poľskej armády, pričom nebol 1. septembra mobilizovaný, ale po štvrtom delení Poľska bol v roku 1940 odvedený do sovietskej armády, kde sa po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom postavil proti Wehrmachtu ako delostrelec. Pri mestách Záporožie a Kirovohrad bojoval niekoľko mesiacov, než sa dostal do nemeckého zajatia. Hoci bol vojnový zajatec, mohol vo Wehrmachte slúžiť v poľnej kuchyni. Nútená služba skončila uväznením v Kyjeve, kde bol zvláštnym spôsobom prepustený zo zajatia – ako Čech sa tam stretol s „Volkdeutsche“ Čechom odvedeným do nemeckej armády, ktorý mu napriek riziku zohnal priepustku domov. Josef Holec sa tak vrátil do obce České Noviny k rodine. V rokoch 1941-1944 bol miestnym vedúcim ilegálnej organizácie Blaník, odbojovej skupiny volyňských Čechov. Po opätovnom príchode sovietskej armády na Volyň sa dobrovoľne prihlásil do vznikajúceho 1. československého armádneho zboru a stal sa ženistom. V československej armáde prežil boje u Krosna aj masaker u Machnowky, ale osudnou sa mu stala Karpatsko-duklianska operácia. 17. 11. 1944 v jeho tesnej blízkosti vybuchla mína a zasiahla ho do hlavy. Črepina spôsobila ochrnutie, nemohol hovoriť, , hlavu mal celú od krvi a zdravotná sestra v nemocnici ho len odbila so slovami: „Ten už aj tak umiera.“ Bol zázrak, že ochrnutie nebolo trvalé a po vyliečení v sovietskej nemocnici sa mohol vrátiť do armády, ktorú zastihol v Liptovskom Hrádku. Bol vymenovaný náčelníkom 3. ženijného práporu a v tejto funkcii zotrval až do konca vojny. Po vojne sa usadil v dedine Tvršice na Žatecku a zapojil sa do Judexovej odbojovej protikomunistickej organizácie. Jej členovia boli v novembri 1948 zatknutí. Josef Holec bol odsúdený na 18 mesiacov, jeho novým domovom sa stal Jáchymov. Po prepustení v roku 1950 pracoval ako závozník, mzdový referent a účtovník. V súčasnosti žije v Žatci.
