Presviedčanie Dobrého vojaka Švejka
Bibiana Wallnerová sa v roku 1951 pokúsila s rodičmi a sestrou Dorotou utiecť z komunistického Československa do slobodného sveta, život jej mladej sestry však vyhasol na hranici s Rakúskom. Bibianu s rodičmi predviedli na strážnicu, kde ich obrali o všetky cennosti, a vzápätí do kasární Pohraničnej stráže v kaštieli v Malackách. Tu strávila s matkou približne dva týždne. Stretla sa tu s jednou z metód, ktoré vyšetrovatelia používali v záujme dostať zo zadržaných akékoľvek informácie – nasadili na ňu mladého pohraničníka. Vzhľadom na to, že sa nepredstavil, dala mu Bibiana vlastné pomenovanie. Nazvala ho Dobrý vojak Švejk. „Bol to špiceľ, ktorý mal zo mňa vytiahnuť veci. Chodil za mnou a urobil nám pár láskavostí. Keď som videla, že s nami sympatizuje, poprosila som ho o uterák, zubnú kefku a pastu. Toto mi obstaral, zrejme na štátne trovy.“ Dobrý vojak Švejk ju často navštevoval a lichotil jej. Nakoniec sa ponúkol, že by mohol niečo zachrániť z ich majetku: „Viete, keby som Vám to doniesol, museli by ste mi povedať moc dobrého chlapa, ktorému by som to dal.“ Napriek tomu, že Bibiana odmietala na túto ponuku reagovať, Dobrý vojak Švejk bol neodbytný. Prišiel za ňou aj počas svojej nočnej hliadky: „To boli situácie ako z Rómea a Júlie. Ja za mrežami v bielej blúzke, popáskovaná mrežami, mesiačik svietil. Pred mrežami stál s bajonetom Dobrý vojak Švejk a dohováral mi, aby som si to rozmyslela.“ Bibiana však odmietla a Dobrý vojak Švejk sa viac neukázal. „Až vtedy som pochopila, keď tam toľko stojkoval, o čo mu vlastne išlo. A že to neboli moje modré oči.“
Hodnocení
Hodnotilo 0 lidí
Routes
Not a part of any route.
Comments
No comments yet.